Gabika Dzuriková: Prepracovaná

Zdroj: Šarm 29. marec 2010, 08:00

Zdroj: TV JOJ Herečka Gabika Dzuríková

 

 

„Keby sa dalo, pracujem aj štyridsať hodín denne,“ hovorí vyťažená herečka Gabika Dzuríková (37). Ako tým trpí jej súkromie?

Celým večerom odovzdávania televíznych cien OTO sa nieslo vaše meno. Diváci možno očakávali, že cenu za herecký výkon získate vy. Ešte aj vaši mužskí kolegovia sa v pesničke pretekali o vašu priazeň. Neboli ste sklamaná výsledkom?
Určite mi lichotilo, že mi to kolegovia herci dopriali, ale pocit sklamania som nezažila. Už to, že som bola nominovaná, je niečo úžasné. Veď minulý rok nebolo ani to. Samozrejme, že by bolo príjemné mať cenu, ale Petra Polnišová si ju zaslúži, veď jej diváci dali najviac hlasov.

Predsa len, v minulom roku ste boli najviac na obrazovke, mali ste naozaj veľa úloh. Ešte aj Petra povedala, že sošku ste mali dostať vy.
Moja zlatá Petra! No, je to tak, ako to je.

Ktorému hercovi by ste dali hlas a cenu?
Každý si ho zaslúži. Keby som mohla, určite Ľubkovi Kostelnému. A zo žien? Teraz budem zahovárať... Každej.

Ste naozaj vyťažená herečka. Hráte v divadle, v Odsúdených, v Ordinácii v ružovej záhrade aj v Mafstory. Kde je práca najviac v pohode, pri ktorej si možno oddýchnete psychicky aj fyzicky?
Nóóó… v base si určite fyzicky neoddýchnem. Aha, ešte tu mám červený fľak na tvári, ako sme sa včera pobili. Moja Magorka večne vyrýva, tak čo sa čudujem!? Ale vážne – najviac si, paradoxne, oddýchnem v divadle, je to trochu iný druh práce. Ja som predovšetkým strašne rada, že mám prácu. Bolo obdobie, keď som sa cítila nevyužitá, nič sa nevyrábalo a ja som nevedela, kam s energiou. Mrhať ľudským potenciálom je rúhanie, preto sa teraz nielen ja, ale aj moji kolegovia vrháme do práce, akoby sme si chceli doplniť deficit za tie roky. Chceme toto aj tamto, nevieme sa vnútorne upokojiť... Keby mal deň štyridsať hodín, tak pracujeme.

Gabika sa vraj cíti v Pipininých kostýmoch veľmi žensky. Má však od nej ďaleko. Foto: TV JOJ

Keď sa neviete vnútorne upokojiť, dokážete večer zaspať?
Spánok na mňa ide po obede, keď sa najem. Aj teraz by som si pokojne ľahla do našej väzenskej nemocnice a pospala. No je pravda, že často večer neviem zaspať, ale potom v jednej sekunde padnem ako zabitá. Zobudím sa na pohovke pred televízorom a s námahou sa presuniem do spálne.

Chcieť pracovať  40 hodín denne je jedna vec, fyzické možnosti druhá. Nemáte už syndróm vyhorenia?
Mám pocit, že treba zvoľniť tempo. No mňa samotná práca až tak nevyčerpáva, unavujú ma skôr produkčné záležitosti, všetky tie presuny a prekrývania sa termínov. Stačí, že niekto ochorie alebo vypadne pre niečo iné a môj plán sa rúca. Všetky figúrky rozostavené na mojej šachovnici sú odrazu v chaose.

Ste typ, ktorý potrebuje mať presne naplánovaný život?
Som hysterická, keď sa mi rozpadne plán. Veľmi! Mám rada presne ujasnené veci, keď mám niečo dohodnuté, nerada to ruším. Nemám rada vetu: Ešte to spresníme. Ja si do diára rada zapíšem všetko hneď a presne. Aj v súkromnom živote mám rada istotu, nie som typ, ktorý by sa pustil len tak stopom do sveta, kam ho vietor zaveje.

Je to tak aj vo vzťahoch s mužmi? Dlho váhate?
Jéééj, ja som do toho vždy vletela absolútne naslepo a okamžite. No a potom... No a potom som si hovorila: Ale zo začiatku bol vždy dobrý! (Smiech.) To je citácia z jednej hry.

Odsúdená Magorka Foto: TV JOJ

Vedeli by ste fungovať v takom vzťahu, ako mala sestrička Majka z Ordinácie so svojím despotickým mužom?
Možno si pri sledovaní jej príbehu veľa žien povedalo: Toto by som nikdy neurobila, nezniesla! Netreba súdiť. Aj mne sa v živote udiali veci, o ktorých som predtým hovorila, že sa mi to určite nestane. Zrazu sa zamotáte a udeje sa to aj vám.

Mali ste vzťah, kde ste vážne rozmýšľali...
... ja som vždy rozmýšľala vážne.

Mysleli ste už vážne aj na svadbu?
Vždy je to u mňa vážne, ja sa len tak nebavím. Keby to išlo, bola by som vydatá už v materskej škole. No a keď sa to skončí, potom aj veľmi dlho a intenzívne prežívam veci s tým súvisiace. Niekedy by som chcela vedieť len tak hodiť všetko za hlavu.

Máte vôbec čas na súkromný život?
Je pravda, že času je menej, málokedy chodím do kina, niet času na prechádzky a vinou práce som na vedľajšiu koľaj odsunula napríklad posedenia s priateľmi. Keď prídem večer z práce, už sa mi vôbec nechce ísť do mesta niekam si sadnúť. Ešte aj v deň narodenín som pracovala od šiestej ráno do štvrť na deväť večer. Naraz som robila dva seriály, takže to bol naozaj hustý pracovný deň. Dostala som síce gratulácie od oboch štábov, čo bolo príjemné. No nekonal sa žiaden žúr, ledva som vládala doma na gauči odpovedať na esemesky. Bola som vygumovaná.

„Sestrička Majka z Ordinácie má veľa zo skutočnej Gabiky,“ hovorí herečka. Foto: Archív

Obdarovali ste sa na narodeniny?
No jasné, ja sa mám rada. Kúpila som si topánky a v rámci zháňania vecí na Ota som sa obdarovala ešte kadečím iným.

Tušíte, ako si pri svojom pracovnom tempe nájdete muža?
Nóóó, to je otázka. Hádam oňho niekde zakopnem alebo do seba nabúrame. Zatiaľ som slobodná.

Spoznali ste vďaka televíznym seriálom hercov, ktorí vás prekvapili? „Objavili" ste pre seba niekoho z ľudského hľadiska?
Až naozajstná práca na pľaci alebo pri skúšaní v divadle odhalí, aký človek je. O niektorých hercoch som si poopravila názor, z niektorých som bola sklamaná. Do divadla aj do televízie sa však teším ako do pionierskeho tábora. Hlavne vtedy, keď pracujem s dobrým režisérom a s krásnym textom. Napríklad taká divadelná Anna Kareninová. Milujem, keď sa ľudia otvoria, sú citliví, empatickí. Vážim si, keď sa človek prejaví. Niekedy hercov text vzácne spojí. Je fantastické, keď si ľudia pri tvorbe rozumejú.

Keď sme sa už dotkli témy narodenín. Máte tridsaťsedem rokov. Ako sa s týmto vekom stotožňujete?
Netuším, kedy sa to celé udialo... Je to hrozné číslo. No je aj pravda, že po tridsiatke som sa začala cítiť najlepšie, vyselektovala som si ľudí, mám dobrý pocit. Sú to krásne roky života.

Vie byť zlá a nepríjemná no tvrdí, že tieto nálady ju rýchlo prejdu. Foto: Ján Zemiar

Okrem staršej sestry máte aj rovnako staré dvojča. Sú dvojčatá naozaj také prepojené, ako sa hovorí?
Áno! Sme síce dvojvajíčkové dvojčatá a ani sa veľmi nepodobáme, ale cítime, keď sa s druhou niečo deje a hneď si voláme. Funguje to občas aj pri obyčajnom bolení brucha. Neviem si predstaviť, aké peklo musia zažívať jednovajíčkové dvojčatá. Aj ona je zatiaľ slobodná a je taký rojko ako ja, ale má celkom iné povolanie. Pracuje ako obchodný zástupca farmaceutickej firmy na východnom Slovensku, odkiaľ pochádzame.

Keď je teda blízka sestra ďaleko, máte sa komu zdôverovať s trápeniami?
Hm, ja plačem do vankúša. Teraz vážne. Mám našťastie okolo seba dosť kamarátov, s ktorými sa môžem baviť o vnútorných veciach. Veľa takých som našla aj pľaci.

Na verejnosti ste väčšinou usmiata. Pôsobíte ako pozitívny človek. Je to pravda?
Viem byť aj zlá a nepríjemná, ale také chvíle ma našťastie rýchlo prejdú. Nebudem predsa otravovať ľudí svojou zlou náladou. Preto, keď sa neviem dať dokopy, tak radšej idem preč a so svojou nevyzúrenosťou a naštvanosťou som sama. Ozaj, dobrou energiou sa chodím dobíjať aj ráno do posilňovne. Musím sa síce premôcť doplaziť sa tam, ale potom je to fajn.

Nedobijete sa lepšie na dovolenke?
Na začiatku sezóny som ochorela, chytili ma aj hlasivky a ešte k tomu prepukla aj moja alergia. Sme zvyknutí hrávať aj napoly chorí, ale toto už bolo veľa. Týždeň som bola doma a až vtedy som zistila, aká som unavená. Len som jedla, spala, pozerala televízor, čítala a hlavne mlčala, aby si oddýchli hlasivky. Dovolenku určite potrebujem, teším sa, že v lete vypadnem preč. Chodievam s partičkou na chorvátsky Hvar, dobre sa tam cítim.

Vedeli by ste ísť aj sama?
Som rada sama a viem byť sama so sebou. Chvíľu by ma to bavilo, ale potom by som utekala za ľuďmi.

http://www.pluska.sk/zena/nova-web-stranka-8.html